aktualizované: 24.07.2016 11:55:51
CHOVÁME PAPAGÁJE
Andulky a Korely | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Andulka Vlnkovaná
(Melopsittacus undulatus)
Všeobecne: Andulka je najmenší ploskochvostý papagáj. Má štíhlu postavu. Pôvodná andulka má na spodnej časti tela, kostrči a na vrchných chvostových perách trávovozelenú základnú farbu, ktorá ostro kontrastuje s jasnožltou maskou. Na hrdle má 6 čiernych hrdelných znakov, po bokoch 2 fialové lícne škvrny. Zadná časť hlavy, tylo, zadná časť hrdla a chrbát sú žltozelené s čierno-hnedým vlnkovaním. Ramenné perá, posledné lakťové letky a krovky sú hnedočierne so žltým lemom. Dve najdlhšie chvostové perá sú tmavomodré, ostatné modrozelené so žltou škvrnou. Oko je modré, dúhovka žltá alebo biela. Zobák je rohovinovej farby, nohy sivomodré, pazúriky tmavé.
V prírode: Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí. Sú najrozšírenejším druhom papagájovitých vtákov v celej Austrálii. Chov: Sú to veľmi spoločenské vtáky, ktoré sa znášajú aj vo veľkých kolóniách. Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie. Odchov: Párik pri hniezdení potrebuje predovšetkým dostatočne veľkú klietku, najvhodnejšia je menšia voliéra, na ktorú je možné pripevniť hniezdiacu búdku. Je možné nechať andulky hniezdiť aj vo väčšej klietke. Vhodné sú búdky s rozmermi 15cmx15cmx20 cm (dxšxv) a horizontálneho tvaru o rozmeroch 20cmx15cmx15cm (dxšxv). Otvor búdky u ubidvoch typoch je s priemerom 5 cm.
Pohlavie...
 
Dospelý samec má ozobie modré, pri svetlejších
formách môže mať ružové, ktoré ostáva celý život alebo sa po 3-4 rokoch sfarbí do modra.U samčekov sa po 6-tich dá spozorovať začiatočné tokanie ku samičke.  
Dospelá samička má ozobie hnedé, béžové alebo prípadne
modré s bielimy okrajmi okolo nozdier. Samičky netokajú, poprípade niekedy k iným samičkám sa tak správajú, ale tok nie je výrazný ako u samčekov, je to skvôr iba jemné pokúšanie sa o to.  
Mladý samček má ozobie ružové, prípadne fialové.Keď
dosiahnu vek 2-4 mesiace, ozobie sa im začne sfarbovať do modra. U svetlokrídlych foriem sa zvykne ozobie zfarbiť na tmavomodro až v priebehu dvoch rokov, niekedy i neskôr a niekedy vôbec.  
Mladé samičky zvyknú mať ozobie ružové
 alebo fialové s bielymi okrajmi okolo nozdier. Vo veku približne troch až štyroch mesiacov sa ozobie samičky začína zafarbovať do béžova. U mladých samičiek je niekedy pohlavie zistiť na prvý pohľad ťažšie, pretože niektorým sa nozdry zafarbia do ružova ako mladým samčekom a až po 3 mesiacoch sa postupne začne zafarbovať do hneda. Farebné varianty anduliek... Olivovozelená andulka  Vznikli súčasne s tmavozelenými andulkami vo Francúzsku. Základná farba týchto vtákov je sýto olivovozelená s ľahkým hodvábnym leskom. Znaky na hrdle sú čierne, znaky na hrdle sú čierne, škvrny na líchach sú fialové a chvostové perá sú sivomodré. Najlepší vtáci majú sýtožltú masku s oranžovým nádychom. Odporúča sa páriť ich so sivozelenými, ktorými sa zlepší predovšetkým typ. Neoporúča sa páriť so svetlozelenými, pretože v ďalších generáciach nebude olivová farba jednotná. Zelená andulka  Fenotyp týchto vtákov pripomína divo žijúce andulky. Základnáfarba je jasno zelená, celkové sfarbenie tela kontrastuje so sýtožltou maskou, ktorá má zamatovočierne znaky na hrdle a tmavofialové škvrny na lícach. Čierna vlnkovaná kresba zreteľne vyniká na žltom podklade. Všetky chvostové perá sú tmavomodrej farby, nohy sú sivomodré. Na zlepšenie typu svetlozelených vtáčikov chovatelia používajú sivozelené, alebo svetlomodré vtáky. Neodporúča sa tieto vtáky páriť s kobaltovomodrými a sivomodrými vtákmi aby nedochádzalo k tmavnutiu svetlozelenej farby. Svetlo modrá andulka  Po prvej svetovej vojne ich šľachtili aj Francúzi, ktorí vo veľkej miere prispeli k ich ďalšiemu rozšíreniu. Základná farba týchto anduliek je žiarivo svetlomodrá, maska je biela, na bielom podklade je čierne vlnkovanie. Chvostové perá sú tmavomodré s tyrkysovým odtieňom. Dokonalosť farby a typu je možné dosiahnuť krížením so svetlozelenými vtákmi. Tmavo modrá andulka  Boli vyšľachtené v roku 1920 pomocou tmavozelených. Základná farba je žiarivo kobaltovomodrá. Maska je biela, znaky na hrdle sú čierne, lícne škvrny fialové. Vlnkovanie hnedočierne až čierne, chvostové perá sú tmavomodré. Tmavomodré nepárime navzájom medzi sebou, pretože potomstvo má malú postavu a neštandartné zafarbenie. Preto sa odporúča krížiť so svetlomodrými alebo sivomodrými, prípadne olivovozelenými a tmavozelenými vtákmi štepiteľnými na mordú.Fialová andulka  Tieto krásne andulky sú známe u chovateľov ako "violety". Vznikli v tridsiatich rokov a k nám boli dovezené až okolo roku 1957. Základná farba je čisto fialová, kresba je hnedočierna s bielym lemom, lícne škvrny sú fialové, chvostové perá sú modré, nohy sú sivomodré, oko má svetlú dúhovku. Za chovných partnerov sa odporúčajú svetlozelené vtáky s fialovým faktorom a sivé vtáky s fialovým faktorom. Žltohlavé a žltolíce andulky  Vznikli súčasne v roku 1937 v Anglicku, Nemecku a v Austrálii. Do tej doby mali všetky modré rady len biele masky. Toto sfarbenie sa dnes vyskytuje pri modrých, fialových, bielych a sivých vtákoch. Aj zelený môžu byť nositeľmi žltolíceho faktora. Poznáme dva typy: žltolíci a žltohlavý. Žltolíci typ má základnú farbu rovnakú ako normálne sfarbené vtáky (nežltolíce), maska aj spodné chvostové perá sú žlté. Žltohlavý typ má žltú hlavu aj celé telo má s jemným žltým nádychom, preto sa svetlomodré javia ako modrozelené, tmavomodré ako tyrkysové, sivo modré ako olivovosivé a albíny ako smotanovo sfarbené vtáky.Lutino  Prvý krát sa objavili v Belgicku v roku 1872 ale keďže sa nepoznala ich dedičnosť, zanikli. Až v roku 1930 sa znova objavili nezávisle v Nemecku, Anglicku, Francúzsku, USA, Austrálii aj v južnej Afrike. Sú to krásne sýtožlté vtáky bez kresby, letky a chvostové perá sú biele, znaky na hrdle a škvrny na lícach sú bielostrieborné. Nohy sú ružové, nadnozdrie ružovofialové a oči sú červené s bielou dúhovkou, zobák oranžovožlý. Môžeme ich páriť so svetlozelelnými vtákmi ale aj tmavozelenými, olivovozelenými a sivozelenými. Neodporúča sapáriť ich so zelenými opalínmi, pretože potom sa vyskytuje na kostrči zelený odtieň ktorý je nežiadúci. Žlté krajkové (Lacewings) andulky  Nazývané aj čipkovokrídle sa začali objavovať od roku 1940. Tieto vtáky majú telo svetložlté so svetlo škoricovou až hnedastou kresbou na krídlach. Táto kresba je podobná krajke (čipke). Lícne škvrny sú strieborné, oči červené. Sú to veľmi vzácne andulky. Sivé andulky  Vznikli v roku 1934 súčasne v Austrálii a v Anglicku. Pretože tie austrálske boli dominantného sivého typu sú dodnes známe ako "dominantné austrálskesivé andulky". Anglické boli tmavšie a čoskoro zanikli. Dnes sachovajú už len austrálske. Ich základná farba je čisto sivá, kresba je čierna s bielym lemom, maska má čierne znaky na hrdle a sivé škvrny na lícach, ručné letky a chvostové perá sú čierne. Sivý môžu byť aj svetlokrídly s opalinovou alebo škoricovou kresbou, žltolíci alebo žltohlavý. Sú to vynikajúce výstavné vtáky pre svoju robustnosť , veľké hlavy a symetrické hrdelné znaky. Albino  Tieto snehovobiele vtáky vznikli v roku 1932 u nemeckých chovateľov. Sú opakom lutina v zelenej rade. Základná farba týchto vtákov je čisto biela bez modrého nádychu, oči sú červené so svetlou dúhovkou, znaky na hrdle chýbajú, lícne škvrny sú striebornobiele, nohy sú mäsovej farby, pazúriky a zobák sú svetlejšie. Nadnozdrie u samčekov je ružovofialové, u samičiek je belavé až hnedkasté. Na zlepšenie typu sa pri párení používajú sivé andulky. Nikdy nekrížime s vtákmi zelenej rady a modrej rady s tmavým faktorom .Biele krajkové (lacewings) andulky  Vznikli v štyridsiatich rokoch, ich základná farba je jasnobiela, na krídlach, záhlaví, chrbte a na hlave je jemné krásne bledoškoricové vlnkovanie, chvost je škoricovej až čokoládovej farby,oči sú červené so svetlou dúhovkou, lícne škvrny fialovostrieborné, nadnozdrie ako u lutino. Môžu sa vyskytovať aj žltolíce aj žltohlavé. Biele andulky s modrým a červeným odtieňom  Tieto andulky boli v dvadsiatich rokoch odchované súčasne voviacerých krajinách. Ich základná farba je biela, na prsiach, bruchu, bokoch a na kostrči majú trblietavý modrý alebo červený nádych. Znaky na hrdle sú len jemne naznačené striebrosivou farbou, lícne škvrny sú bledofialové, nohy modrosivé, oko má svetlú dúhovku. Recesívna straka  Vtáci tejto mutácie majú pestrý, nepravidelne strakatý vzor a žiarivú farbu, dostali aj názov "harlekýny". Ďalšími pozoruhodnými znakmi recesívnych strák sú veľké výrazné čierne oči (bez bieleho okružia) a stále do ružova sfarbené ozobie. Dokonca ani dospelí samčekovia ho nemajú modré. Hrdelné znaky majú buď v plnom počte alebo im chýbajú, vo vnútri lícnych škvŕn majú belavo-strieborné pierka. Vlnkovanie sa spravidla vyskytuje na lícach a krídlach. Dominantná straka  Majú veľké, veľmi rovnomerne vykreslené škvrny a ich zvláštnym znamením je žltá, respektívne biela škvrna na šiji. Vďaka mimoriadne pravidelným škvrnám bolo čoskoro možné chovať vtákov s jedným žltým, resp. bielym pruhom okolo hrude, tzv. pruhované straky. Opalínová andulka  Keďže zelená alebo modrá základná farba týchto vtákov sa jagá ako opalín, majú pomenovanie podľa pekného drahého kameňa. Nastali u nich zmeny v melanínových kresbách, takže vlnovky na hlave a šiji takmer úplne zanikli. Aj čierne čiary na chrbte zmizli a na krídlových krovkách zrástli do väčších vľakov. Vytvárajú veľké písmeno "V". Opalíny majú hrdelné škvrny mimoriadne veľké a často sú vo väčšom počte, takže sa navzájom prekrývajú. Na letkách sú široké priečne pruhy zelenej alebo modrej základnej farby. Ich chvostové perá majú svetlý lem. Samozrejme opalíny sú vo farbe zelenej, sivej, modrej, fialovej atď. Dúhové andulky  Boli vyšľachtené po druhej svetovej vojne v Anglicku. Sú kombináciami žltohlavých, bielokrídlych, tmavomodrých a fialových vtákov. Všetky tieto farby sa dúhovo prelínajú bez toho, že ty tvorili nečistú farbu. Krídla majú pastelové žlté alebo zelenomodré s bledosivou kresbou, hlava je žltá, chvostové perá sú sivobiele s modrým odtieňom, znaky na hrdle a ostatná kresba môže aj chýbať. Čiernotváre andulky  Tato Blackface mutácia je extrémne vzácna a pomerne nová.Z prvej polovici 20 rokov 21 storičia. Vyskytuje sa iba v Holandsku. Chovatelom je van Dijk. Bola vyšľachtená zo zakúpených dvoch modrých mutácií samčekov s čiernym vlnkováním a čiernymi znakmy na hrudi s normální šedou samičkou. Tato mutácia je pravdepodobne recesivná. V roku 1998 bolo zatiaľ iba 13 týchto anduliek a v prípade nemoci je možné, že táto mutácia zanikne. Half-Sider andulka  Je to komdinacia dvoch farieb po rodicoch. Cez stred tela ide akasi pomyselna ciara, ktora deli telo vertikalne a farebne na 2 polovice. Je to porucha. Tito jedinci su velmi ziadani pretoze su zriedkavi a zaujimavi. Halfsaider-andulka nemusi byt len modro-zelena, moze byt hociaka ina. Halfsaider je casto plodny a na svoje potomstvo prenasa len jednu z farieb. Ak je otec halfsaider, je takmer miziva sanca ze jeho deti budu tiez halfsideri. Halfsaider je niekedy aj gynandromorf. To znamena ze jedinec ma oboje pohlavie a nie je schopny mat potomstvo. Sposobuje to strata jedneho chromozonov X.Korela chocholatá (Nymphicus hollandicus)
 Všeobecne: Je jedným z druhov, držiaci si u nás veľmi dlhú tradíciu a pre jeho nenáročnosť sa hodí aj pre začiatočníkov, a to ako do chovu, tak aj na držanie sólo. Na nové prostredie si rýchlo zvyká. Korely sú niekedy hlučné a to hlavne niektoré samice, ktoré nevedia pekne pískať a tak sa snažia zaujať hlasným piskľavým kričaním. Samčekovia sa vedia naučiť pekne spievať, ale niekedy aj spievanie vedie ku kričaniu. A preto si treba zvážiť jej hlučnosťešte pred kúpou. V prírode: Tento kočovný austrálsky papagáj strednej veľkosti a štíhlym telom, sa vo svojej domovine hlučne presúva v pároch alebo v menších skupinách za lepšími podmienkami. Vyhľadáva stromy lemujúce rieky, kde jeho prítomnosť je viac počuť než vidieť. Jeho nenápadné sfarbenie mu dovoľuje splynúť s krovinami a v korunách stromov. Sfarbenie základnej mutácie korely je sivé , u samca so žltou hlavou. Nápadný chochol koriel sa dvíha alebo klesá podľa nálady. Lícne škvrny sú oranžové, u samice spravidla menej nápadné, ako aj jej sivožlté sfarbenie hlavy. Korely majú dlhé tmavosivé krídla s nápadným kontrastom bielej , ktoré su špicaté a zčasti lemujú dlhší stupňovitý chvost. Celková veľkosť cca 32 cm. Chov: Korele ponúknime klietku o rozmeroch 80x70x100cm /na šírku/, aj keď najvhodnejšími podmienkami je pre ňu priestranná vonkajšia voliéra. Jedinec ako aj korela v páre dokáže rýchlo skrotnúť a má aj sklon k napodobňovaniu rôznych zvukov, ako aj naučiť sa pár slov. V tomto nadaní je však šikovnejšia veľakrát práve menšia andulka. Korela sa rada kúpe a to pravidelne hlavne pri hniezdení. Je nutné pripraviť vhodnú širokú misku s vodou na tento účel. Hniezdenie: Pre chovný pár koriel pripravme búdku o rozmeroch - dno 25x25, výška 30 cm a otvor 8 cm. Zhruba po desiatich dňoch párenia samica znáša 4-8 bielych vajec , na ktorých sa pri zahrievaní striedajú obaja rodičia. Korely nenechávame hniezdiť viac ako 3x do roka. Hniezdna sezóna začína zväčša od apríla. Inkubačná doba sa uvádza od 19-23 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré cca po 4 týždňoch opúšťajú búdku a kŕmi ich len samec. Samica sa chystá na ďalší odchov. Jedálniček: Korelám ponúknime kvalitné zmesi pre austrálske papagáje, zložené z prosa, menšieho podielu rôznych druhov slnečníc, ovsa, lesknice a pšenice. Nezabúdajme na ovocie , zeleninu, bobuľoviny a zelené krmivo a konáriky /jablko, mrkva, šalát,púpava, skorocel, jarabina, čerstvé vetvičky ovocných stromov, vŕby, jarabiny, smreku i borovice /. V období odchovu ponúkame pred znáškou, ako aj neskôr mlláďatám vaječnú zmes z vareneho vajca s nastrúhanou mrkvou a rozdrvenou piškótou, či ovsenými vločkami. Vhodným doplnkom je aj tvaroh, rozomleté škrupiny z vareného vajíčka a minerálny blok.
Autor: www.exotickevtactvo.sk
Pohlavie
 Dospelý samček: Pohlavie sa rozoznáva podľa 
sfarbenia hlavy, presnejším znakom sú však spodné
okrajové strakaté chvostové perá, ktoré u samcov po
preperení nahrádzajú perá tmavosivé až čierne, bez
škvŕn.
Dospelá samička   Na tomto obrázku je pierko dospelej samičky
lutino mutácie a pierko taktiež dospelej samičky
škoricovej mutácie.
Farebné varianty Prírodná čierna korela  Je to celkom čierna,čiže prírodná korela so žltou tvárou ajasne červenými lícnymi škvrnami. Samec nemá po tele žiadne fľaky a ani žiadne pruhy na chvostových perách. Toto tmavé sfarbenie je typické u samcoch. Samice majú tmavú tvár, na chvostových perách sújasne vyditeľné pruhy, lícne škvrny sú orandžové. Letky oboch pohlavín sú biele. Pohlavie sa určuje veľmi jednoducho, aj keď niektorým mladým korelám sa po preperení hlava prefarbí do žlta, čo znamená, že je to samec. Škoricová korela  Okrem hnedosivého sfarbenia majú aj žltú výraznú farbuna hlave. Škoricová farba umožňuje viacej predpokladov pre žlté zaplavenie po perí. Samice majúzltejšiu tvár než pri čiernej mutácii. Škoricové samce vyzerajú pred preperením ako samice, ale po 6 mesiacoch sa im preperí tvár, chvostové perá im vypadnú a narastú tmavšej farby. Pruhovaná korela  Pruhy niesu pravidelné, kolíšu pozdĺž peria. Tieto korely budúpastelovo sivej alebo striebristej farby so sivými pruhmi. Lícne škvrny sú červené alebo žiadne. Zobák, oči a nohy sú sivej až čiernej farby. Po preperení sa im pierka niekedy vymenia za tmavé, ale niektorým ostáva pruhované sfarbenie a mláďatá sa väčšinou tiež sfarbujú do pruhovana. Olivová korela  Keď ľudia počujú olivová korela, vyjaví sa im zeleno sivá korela. Mnohýchovatelia sú sklamaný, keď uvidia olivovú korelu, ale vskutočnosti je veľmi obľúbenou mutáciov v chove. Pri tejto mutácií vychádzajú po preperení žlté pigmenty, aby viac zvýraznili svôj vzhľad. Zobák, oči a nohy sú tmavej farby. Olivové sfarbenie saq po preperení môže zmeniť na tmavšie, ale aj tak sú nádherné olivové korelky. Perlová korela  U mladých koriel je veľmi ťažko rozpoznať či sa jedná osamičku alebo samčeka. Až po 6 mesiacoch sa zistí o aké pohlavie sa jedná. Na začiatkupreperovania sa začnú buď strácať perličky alebo sa nahradia rovnmakými, čiže sa bude jednať o samičku. Keď sa začnú vymieňať na tmavé alebobiele (podľa toho a mutáciu farbu ide) jedná sa o samca. Z perlových koreliek môžu mláďatá vzniknúť lutino, poprípade albino mutácie. Lutino  Je jasno žltej farby tmavého kontrastu s výnimkou červených líc. Pritejto mutácií sa nedá ľahko zistiť pohlavie, ale pre skúsených je to jednoduché. Keď sa lepšie pozriete na chrbát alebo chvostové perá, tak u samičiek nájdete pruhy na chvoste a perličky na chrbte. Samce nemajú anio pruhy ani perličky. Majú červené oči tmavej farby. Lutino korely sa ľahko kombinujú s perlovými, strakatými a so škoricovými mutáciami. Vznikajú ešte krajšie lutino korely s výraznejšou žltou farbou peria. Strakaté korely  Na strakatej mutácií je výrazná šedá a žltá farba. Keď dominujeviac šedá než žltá, jedná sa o dominantnú straku. Naopak sa jedná o strakatú korelu, ktorá nemusí mať na perí žiadnu šedú farbu, ale má čierne oči. Zistiť pohlavie pri tejto mutácií voľným okomje občas nemožné, pretože samec aj samica môžu vyzerať rovnako. Lenže vo väčšine oprípadov sa aj u tejto mutácii pri samičkách vytvoria perličky na tmavých častiach tela. Rozdiel sa dá ťiež zistiť správaním. Albino  V skutočnosti sa jedná o lutino mutáciu bez žltého pigmentupigmentu. Dominujú výrazne červené oči. Biela tvár odstraňuje všetko žlté a červené perie, ktoré sa nachádza na hlave lutino mutácie. Pohlavie je nemožné určiť zrakovo, určuje sa správaním. Albino korelky sú veľmi pekné a chovateľia si ju čoraz viac obľubujú. Albino mutácie sú ľahko dostupné u chovateľov, ale cena je väčšinou vyššia ako napríklad u prírodných koriel. Bielohlavá korela  Táto mutácia stráca všetky žlté a oranžové sfarbenia. Samcemajú lesklú bielu tvár a sivé telo.Samičky sú v podstate celé šedé, ale na chvoste majú viditeľné biele pruhy. Straky sú pestro sfarbené a pohlavie nieje náročné určovať. Najľahšie sa to dá zistiť po preprení. Pokiaľ je samček bielohlavý a samička nieje z radu bielohlavých, tak odcghov bielohlavých mláďat sa nikdy nepodarí. Najlepšie je zostavovať páry čisto bielohlavé.
photo by duckatiel
|
